Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu INŠTITÚTU PRE VEREJNÉ OTÁZKY (IVO) s podporou NADÁCIE ESET celkovo až 84% dospelej populácie považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové, pokiaľ ide o jej vplyv na verejnú mienku. Schopnosti AI negatívne ovplyvňovať názory, postoje alebo správanie ľudí považuje 60% opýtaných za „veľmi rizikové“ a podľa ďalších 24% predstavujú „stredné riziko“. Naopak, iba každý desiaty respondent považuje vplyv umelej inteligencie na verejnú mienku za „málo rizikový“ (7%) alebo „bez rizika“ (3%).
Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 020 respondentov starších ako 18 rokov, spomedzi kľúčových schopností umelej inteligencie negatívne ovplyvňovať verejnú mienku, vzbudzujú najväčšie obavy ľudí predovšetkým falošné/zmanipulované videá tzv. deepfake, vytváranie a šírenie falošných správ a informácií tzv. fake news a vytváranie či využívanie falošných profilov a obsahu na sociálnych sieťach. V priemere ich za „vysoko rizikové“ alebo „stredne rizikové“ označilo takmer 90% opýtaných.
„Aj v našich dátach vidíme nárast podvodov s využitím umelej inteligencie. Predovšetkým ide využitie generatívnej umelej inteligencie cez deepfake videá či falošné fotky a stránky šíriace sa na sociálnych sieťach, cez ktoré sa útočníci snažia vylákať citlivé údaje a zmanipulovať používateľov, aby investovali do falošných investičných schém alebo kúpili neexistujúci či pochybný tovar,“ dopĺňa Juraj Jánošík, Director of Artificial Intelligence v spoločnosti ESET.
Obavy významnej časti respondentov (85% ) sa ukázali aj v prípade ďalších schopností umelej inteligencie ako: reprodukcia/napodobňovanie ľudského hlasu, manipulácia a úpravy existujúcich obrázkov a fotografií, falošné podcasty či falošné recenzie, hodnotenia alebo odporúčania.
„Uvedomenie si miery rizika spojenej so schopnosťami umelej inteligencie manipulovať s verejnou mienkou a správaním je konzistentné aj so všeobecnými postojmi k vplyvu AI na spoločnosť. Napríklad až 84% respondentov súhlasí s názorom, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť jednotlivcov rozpoznať pravdu a manipuláciu. Pre rovnako veľkú časť (80%) predstavuje AI riziko pre politiku a demokraciu – napr. jej zneužívaním na ovplyvňovanie volieb, verejnej mienky, manipulovanie a falšovanie vyjadrení politikov, šírenie propagandy a pod. Viac ako tri štvrtiny (78%) respondentov súhlasia aj s logickým dôsledkom a to, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje konflikty a následne polarizáciu spoločnosti“, hovorí analytik IVO Marián Velšic.
Ako ukázali ďalšie výsledky, významná časť respondentov tiež vyjadrila obavy z negatívnych dôsledkov vplyvu AI v mediálnej a komunikačnej oblasti. Podľa 73% vedie klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou k oslabovaniu tradičných médií a príklon k alternatívnym médiám a ďalších 66% súhlasí s názorom, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou.
„Obavy z negatívneho vplyvu AI sú pritom v populácii univerzálne rozložené. Stretneme sa s nimi tak u mužov ako aj žien, u mladšej, strednej aj staršej generácie, u ľudí s nižším i vyšším vzdelaním, rôznych profesií alebo obyvateľov malých obcí či veľkých miest. Je to jeden z mála fenoménov, ktorý ľudí názorovo nepolarizuje“, dodáva k výsledkom Marián Velšic.
Za najúčinnejšiu obranu proti manipulácii prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie považujú respondenti najmä nasadenie technických prostriedkov a zodpovedné správanie – jednak samotných užívateľov, ale aj vývojárov a poskytovateľov AI služieb. Napríklad podľa 35% opýtaných je najúčinnejšieriešenie nasadenie algoritmov, detektorov, fact-checkingových služieb a pod. Podľa 31% zasa zodpovedné správanie užívateľov AI, spojené so vzdelávaním sa v tejto oblasti, kritickým myslením či dodržiavaním bezpečnostných zásad,a podľa ďalších 30% zodpovedný prístup vývojárov a prevádzkovateľov služieb umelej inteligencie.
U menšej časti respondentov sa možno stretnúť aj s volaním po politickom riešení problému. Štvrtina z nich (26%) považuje za najúčinnejšie riešenie reguláciu umelej inteligencie štátom a/alebo inštitúciami EÚ. Ďalšia pätina (19%) je dokonca za jej úplný zákaz. Na druhej strane, úplnú rezignáciu na riešenie problému je vidno u každého desiateho respondenta (11%) s argumentom, že „je to zbytočné, lebo AI nás časom aj tak ovládne“.
„Nájsť technické riešenie, ktoré by dokázalo univerzálne identifikovať obsah generovaný umelou inteligenciou sa nateraz javí ako finančne aj výkonovo náročná úloha. Podobné je to s politickou ochotou zásadnejšie zregulovať používanie umelej inteligencie, aj keď určité snahy o ochranu ľudí už existujú a to najmä v EÚ, ktorá presadila Akt o umelej inteligencii. V krátkodobom horizonte sa však vzdelávanie javí ako najefektívnejšia cesta na ochranu pred negatívnymi vplyvmi AI, predovšetkým pri rozpoznávaní obsahu generovaného pomocou AI, ale aj všeobecne pri rozpoznávaní dezinformácií či manipulácií na internete. Koniec koncov, na šírenie dezinformácií nepotrebujete len umelú inteligenciu a preto je dôležité ľudí vzdelávať v mediálnej gramotnosti a viesť ich ku kritickému mysleniu,“ uzatvára Juraj Jánošík zo spoločnosti ESET.
