Lacnejšie riešenie ponúka spolufinancovanie prostredníctvom GES.
Slovenské samosprávy a verejné inštitúcie čakajú veľké investície do obnovy budov. Stratégia štátu, ktorá aktuálne spočíva v rozsiahlych dotáciách je však podľa Asociácie poskytovateľov energetických služieb neefektívna a štátnu pokladňu stojí zbytočne veľa peňazí. Nižšia úroveň finančnej podpory zo strany štátu by mala umožniť obnovu väčšieho počtu budov a zároveň motivovať majiteľov a správcov hľadať externé, efektívnejšie zdroje financovania.
Pre zvýšenie energetickej sebestačnosti je kľúčová obnova budov, ktorých podiel na celkovej konečnej spotrebe energie na Slovensku predstavoval podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v roku 2022 až 39 %. „Kým v súkromnom sektore vidíme silný záujem o obnovu budov, štátne a verejné inštitúcie zaostávajú. Hlavným problémom je často nedostatok financií, ktorý sa štát pokúša akútne riešiť finančnou podporou pre majiteľov a správcov verejných budov. Aj keď sa to laikovi môže zdať ako dobré riešenie, neprimerane vysoká pomoc môže byť skôr kontraproduktívna,“ upozorňuje Marcel Lauko z Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK).
Problémom štátnych programov má byť podľa Lauka privysoké financovanie zo strany štátu. „Žiadatelia môžu z Plánu obnovy, Programu Slovensko 2021 – 2027 a ďalších výziev čerpať od 70 až do 100 % oprávnených nákladov. Pri rozsiahlejších obnovách hovoríme o miliónoch eur, ktoré idú na jeden konkrétny projekt. To považujem za plytvanie verejnými financiami, keďže existujú overené spôsoby, ako môžu majitelia a správcovia verejných budov obnovy financovať. Nevýhodou podpory zo štátnych programov a fondov sú aj prísne pravidlá. ktoré často neumožňujú realizovať komplexné obnovy presne podľa potrieb ich správcov a užívateľov.“
Ako obnoviť z obmedzených zdrojov čo najviac verejných budov?
Na Slovensku je veľa budov a zdroje sú obmedzené. Podľa APES-SK by sa mal štát preto sústrediť na to, ako obnoviť čo najviac budov. Ak by výška podpory zo strany štátu nepresiahla úroveň 70 %, umožnilo by to štátu podporiť väčšie množstvo projektov. Zvyšné financie vedia, podľa Lauka, samosprávy získať aj inými efektívnymi nástrojmi financovania, ako sú napríklad garantované energetické služby (GES). „Garantované energetické služby sú dnes už štandardom v celom svete. Ich výhody vidíme napríklad aj v susednej Českej republike, kde pomocou ich využitia dokázali obnoviť viacero nemocníc, zdravotníckych zariadení či škôl a škôlok. GES totiž umožňujú financovanie energetických opatrení z budúcich úspor na energiách. Majiteľ či správca budovy tak platí až z toho, čo na energiách ušetrí, pričom má úspory zmluvne garantované dodávateľom.“